-14°C • KE 
-15°C • BB -18°C • NR -14°C
Nitrianska nemocnica - pomôže, či uškodí?
V piatok na obed ma zabolelo brucho. Áááu, vravím si. Krutá bolesť postupuje do pravej časti dolného brucha, a to už viem, že sú príznaky apendixu. Slepé črevo. Každý z nás ho má. Ale načo, to nevie nik. Je to ako časovaná bomba, čakajúca v tele na explóziu. No nič. Budem musieť ísť na pohotovosť, pomyslím si a zisťujem, či by som ešte v ordinácii nezastihol môjho obvodného lekára. Samozrejme je už obed a kto by pracoval o takejto hodine keď je piatok. Neostáva mi nič iné iba navštíviť moju obľúbenú pohotovosť, kde mi vždy pomôžu. Vo dverách stojí sestrička a vraví: „ Bohužiaľ, mladý pán, nikto tu ešte nie je. Pán doktor príde až o štvrtej a ja vám pomôcť neviem. ” Boli tri hodiny. Poberiem sa teda hneď na centrálny príjem, veď od bolesti už ani nevidím. Sedím tam… 10 minút, 20 minút, pol hodinu, nikde nikoho. Až sa odvážim zaklopať a poprosiť o pomoc. Sestrička otvorí dvere a stroho sa zaujíma o môj skromný problém. Dozvedám sa, že doktora niet, že ho hľadajú, ale nevedno kde je. Tak čakám ďalej. Po hodinovom čakaní v ukrutných bolestiach som konečne uzrel svetlo ordinácie. Akútny apendix, znel verdikt doktora. Prejdite si prosím na tretie poschodie, chirurgia, budete hospitalizovaný. Uf, odľahlo mi. Konečne mi pomôžu a dajú zo mňa preč tú časovanú bombu. Ale to som ešte nevedel aké peklo tam na mňa čaká.
Dva dni som ležal napichnutý na umelú výživu s ľadom na bruchu, bez vody a jedla. Slepé črevo sa od tej zimy z ľadu radšej schovalo a rozmyslelo si, že ostane aj naďalej v teple môjho tela. A ja som pomaly, ale isto odpadával od hladu. Zrazu ma však zachvátil celkom iný problém. Vysoká teplota, nevedno od čoho. Bolesť ruky od infúzie je možno častá a bežná, ale moja bola nevydržateľná. Sestričky sa o mňa síce starali, ale asi nie príkladne. Až na jednu. Správala sa akoby zjedla všetku múdrosť sveta a vyzerala akoby jej bol ublížil celý svet. Snažil som sa jej vysvetliť moju bolesť ruky, no odvrkla s vetou: „ To je normálne.“ Tak mi neostávalo nič iné, ako vydržať to utrpenie a dúfať, že to prestane. Keď mi však ruka už pomaly začala akoby odumierať, niekto si konečne všimol moju opuchnutú, začervenanú ruku a moje vysoké teploty. Verdikt, zapálená žila. Nikto si nevšíma čo vám je, až pokiaľ to nie je vážne. Čakali ma vyšetrenia, kde si ma doktori pohadzovali z jedného oddelenia k druhému, nikde mi nevedeli pomôcť a všade sa na niečo vyhovárali. Z chirurgie ma po týždni presunuli na Interné oddelenie. Boľavú ruku mám už druhý týždeň s diagnózou trombóza. Nikdy som nebol chorý, zdravie mi slúži (lo). Až takáto maličkosť ma prinútila poležať si v tomto „ozdravovacom“ hoteli dva týždne. Na CT vyšetrenie brucha som bol objednaný, ale doktori sa rozhodli, že mi ho nakoniec nespravia. Veď všetci dobre vieme, že je to drahé. Tak ale načo si potom platíme poisťovňu? Je nám to vôbec k niečomu platné, keď sa o vás naozaj nikto nepostará? Pomohla až hádka, po nej mi to nešťastné CT spravili. A keď som mal ísť na sono žily, asi ani nemusím písať ako to dopadlo. Viete si to živo predstaviť.
Takže ak pôjdete do nemocnice, najprv sa uistite sami v sebe, či chcete podstúpiť pomoc alebo ublíženie na zdraví. Ja už teraz viem, že si nitriansku nemocnicu už nikdy nevyberiem. Stratil som dôveru voči všetkým doktorom a hlavne tímto v Nitre. Na pacientoch si riešia svoje osobné rozbroje a všetci trpíme za to, že majú medzi oddeleniami vojny a pretekajú sa kto je lepší. Prečo by mal človek doplácať na ich nemožnosť a na neporiadok, ktorý tam vládne? Doktor je jediný človek, na ktorého sa vieme obrátiť, keď sa cítime fyzicky zle. Ak nám nepomôžu oni, tak kto potom?
A ako to nakoniec dopadlo? Vybavil som si ešte jedno vyšetrenie mimo Nitry a tam mi odporučili úplne niečo iné ako tu v Nitre. Som zmätený, ale budem sa viesť ich radami. Zatiaľ som práceneschopný a liečim sa doma. Pri poslednej návšteve som však v areáli nitrianskej nemocnice zazrel pristávajúci záchranný vrtuľník. Aspoň niekto berie záchranu života naozaj vážne, a tým pádom chcem podotknúť, že nie všetky oddelenia sú na tom tak, ako tie, ktoré som navštívil ja.
Martin (27) Nitra
© 2011 B21 Services. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
Reakcie k článku: “Nitrianska nemocnica - pomôže, či uškodí?”
- Inzercia
- |
- Napíšte nám
- |
- Počasie na Slovensku
- |
- Redakcia
- |
- Tiráž
- |
RSS- |
Patriot na Twitteri- |
Patriot na Facebooku- |
Patriot na Google+
Všeobecné podmienky používania. Rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, obrázkov akýmkoľvek spôsobom bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.
Dobrý deň. Pisateľovi článku možno odporučiť akurát jedno, obrátiť sa na orgán kontroly a dať prešetriť postup lekárov v nemocnici. Je to jediný spôsob, ako sa domôcť pravdy a možno aj peňažného zadosťučinenia. Treba skúsiť.
Kto ide do Nitrianskej nemocnice musí mať japonských predkov.
To sedi musi byt kamikadze.A novy riaditel ktoreho dosadil poslanec Glenda-odbornik na vsetko tomu nasadi korunu.
Teda Mato klobúk dole asi jediný si pochopil japonských predkov,super.
A to ja by som zase preposlal celý tento príbeh aj s podpisom p. riaditeľovi nemocnice na riaditel@fnnitra.sk, že či sa ozve s rovnako profesionálnou odpoveďou, ako naposledy p. prednosta MSÚ v príspevku “Klientské centrum - REAKCIA”. Myslím, že záujmom každého riaditeľa bude urobiť si poriadok vo vlastných radoch skôr, než ho prídu robiť ľudia z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.