Októbrový program v Divadle Andreja Bagara

Piatok, 2. Október 2009 - 12:48 | KULTÚRA | Vytlačiť | E-mailovať | Hodnotenie

Októbrový program v Divadle Andreja Bagara

Aj mesiac október prinesie do Divadla Andreja Bagara zaujímavý program. Okrem koncertu Marie Rottrovej sa milovníci divadla môžu tešiť i na dve predstavenie Radošinského Naivného Divadla, ktoré DAB uvedie na scénu v nedeľu 25. októbra o 16.00 a 19.00 h. Na premiéru predstavenia Šťastné a Veselé! z dielne nitrianskeho divadla si budú musieť diváci počkať do 6. novembra.

Čo sa však divadelným fanúšikom ponúka v októbri? Aj toto:

2.10.2009	18.30 h	OKULIARE ELTONA JOHNA	Štúdio
3.10.2009	18.30 h	STATKY - ZMÄTKY	Veľká sála
5.10.2009	10.00 h	STATKY - ZMÄTKY	Veľká sála
5.10.2009	10.00 h	MATKA	Štúdio
6.10.2009	19.00 h	OKULIARE ELTONA JOHNA DAB na zájazde, Kozárovce
7.10.2009	18.30 h	MODRÁ RUŽA	Veľká sála
8.10.2009	18.30 h	TESTOSTERÓN 120x DAB na zájazde Divadlo J.G.Tajovského, Zvolen
9.10.2009	18.30 h	MODRÁ RUŽA	Veľká sála
10.10.2009	18.30 h	TESTOSTERÓN	Veľká sála
12.10.2009	19.00 h	AGÁTA HĽADÁ PRÁCU DAB na zájazde Topoľčany
13.10.2009	18.30 h	PORTIA COUGHLANOVÁ	Štúdio
14.10.2009	10.00 h	KRÁĽ LEAR	Veľká sála
14.10.2009	19.00 h	MARIE ROTTROVÁ a hostia Orchester diriguje Dalibor Kapras	Veľká sála
16.10.2009	10.00 h 18.30 h	PIARGY	Veľká sála
17.10.2009	18.30 h	KRÁĽ LEAR	Veľká sála
19.10.2009	9.00 h	MATKA	Štúdio
19.10.2009	18.30 h	VIŠŇOVÝ SAD	Veľká sála
20.10.2009	10.00 h	VIŠŇOVÝ SAD	Veľká sála
20.10.2009	18.30 h	LITERÁRNY KLUB Janka Jesenského Stretnutie so spisovateľom Štefanom Konkolom	Klub
21.10.2009	18.30 h	VŠETKO ZA NÁROD	Štúdio
22.10.2009	10.00 h	DIVOTVORNÝ HRNIEC	Veľká sála
23.10.2009	10.00 h	DIVOTVORNÝ HRNIEC	Veľká sála
24.10.2009	18.30 h	VŠETKO ZA NÁROD	Štúdio
25.10.2009	16.00 h 19.00 h	TO NAJLEPŠIE Z RND II. Po novom a celkom inak, Radošinské Naivné Divadlo	Veľká sála
25.10.2009	16.30 h	DIE UNTERRICHTSSTUNDE (LEKCIA) Divadlo Pygmalion, Viedeň	Štúdio
25.10.2009	18.30 h	LECŢIA (LEKCIA) Divadlo „Fani Tardini“ Galaţi, Rumunsko	Štúdio
26.10.2009	18.30 h	SLIEPKA Divadlo Jonáša Záborského, Prešov	Veľká sála
28.10.2009	18.30 h	SARDINKY NA SCÉNU, PROSÍM!	Veľká sála
29.10.2009	18.30 h	SARDINKY NA SCÉNU, PROSÍM!	Veľká sála
30.10.2009	19.00 h	AGÁTA HĽADÁ PRÁCU DAB na zájazde Nová Scéna, Bratislava

OKULIARE ELTONA JOHNA
David Farr je mladý britský dramatik a režisér. Režírovať a písať začal v 90. rokoch a rýchlo si získal výborné renomé. Pôsobil ako umelecký šéf v niekoľkých anglických divadlách a momentálne je jeho domovskou scénou londýnsky Lyric Hammersmith Theatre.

Okuliare Eltona Johna sú zatiaľ jeho najúspešnejšou hrou. Crazy komédia, v ktorej hrajú veľký význam skutočné reálie z histórie watfordského futbalového klubu, mala premiéru v roku 1997. Po úspešnom turné britskými divadlami sa inscenácia usadila na niekoľko týždňov v londýnskom West Ende. Farr za ňu získal cenu autorskej asociácie za najlepšiu regionálnu hru roku 1997.

Klub FC Watford, známy aj ako „Sršni“ (Hornets), zažil prudký vzostup aj pád na futbalovom nebi. V sedemdesiatych rokoch do neho finančne aj prevádzkovo vstúpil svetoznámy spevák Elton John a v dobách najväčšej slávy tu pôsobil aj tréner Graham Taylor. Pod jeho vedením sa v roku 1984 pôvodne malý a bezvýznamný klub prebojoval až do finále Anglického pohára, kde osudovo prehral s Evertonom. Vtedy sa akoby skončil neuveriteľný rozprávkový sen watfordských fanúšikov. A práve onen okamih prehry sa stal traumatickým pre Billa, jedného z hlavných aktérov našej inscenácie. Bill, ktorý odmalička spájal svoj život s miestnym futbalovým klubom, sa nedokáže zmieriť s touto porážkou. Jeho brat Dan odišiel pred rokmi z domova, aby si založil vlastnú rockovú kapelu a zbavil sa závislosti na svojom „úspešnejšom“ bratovi. Nevideli sa šesť rokov. Stretávajú sa v deň, kedy sa Billov futbalový klub rúti do zostupujúcej priepasti a Danova hudobná skupina prišla o speváčku aj hudobné nástroje. Akoby chcel život obom bratom ponúknuť možnosť vzájomne sa porovnať. Tak, kto je na tom horšie?! Samozrejme, ani ďalšie postavy, ktoré prichádzajú na scénu, nepôsobia práve najúspešnejším dojmom. Niektoré životné zranenia sa jednoducho zle hoja a vyradia človeka na pár rokov z hry. Nabrať druhý dych a vrátiť sa znova do zápasu nebýva ľahké ani vo futbale ani v živote. A naši hrdinovia-outsideri o tom niečo vedia!

Čierny humor a nadsázka Davida Farra nás rafinovane nútia k smiechu tam, kde by sme mali nad hrdinami zaplakať. Komédia sa odohráva v priebehu jedného dňa, ktorého jednotlivé časti sú priam nabité komickými až absurdnými náhodami ako z toho najstrašidelnejšieho sna. Ale divák sa dobre zabáva!

STATKY - ZMÄTKY
Trpko – smiešny príbeh o slovenskej posadnutosti neustále niečo hromadiť a popritom ničiť to ľudsky hodnotné a pozitívne vo vzájomných medziľudských vzťahoch a rodinných väzbách.

V tejto hre neomylne a bezchybne funguje jednoduchý vzorec o viacerých známych a osvedčených stránkach nelichotivého správania sa nášho národa. Ondrej a Mara Palčíkovci sa rozhodnú prijať na svoje gazdovstvo Ďurka, syna Žofy a Jana Ľavkovcov. Ale len ak sa Ďurko ožení so Zuzkou. Dcérou ich švagrovcov Kamenských. A nielen to: prisľúbia mladému páru (a samozrejme, aj jeho rodičom), že im po smrti všetok svoj majetok aj odkážu. Všetci sa potešia! Veď, ako by to bolo, keby sa majetky rozdrobili. Najlepšie je, ak všetko ostane v rodine. Takýto, pre všetky strany „výhodný“ sobáš môže každej zo zúčastnených strán priniesť len a len osoh. A divákovi tento vzorec prináša množstvo dramatických aj komických situácií. So sebe vlastnou škodoradosťou ho spokojný a rozosmiaty divák sleduje v hľadisku. Alebo, že by sa aj nesmial?! Že by takéto konanie dôverne poznal z vlastného domu?! Z vlastnej rodiny?!

Inscenácia Statky zmätky sa pokúša svojou drsne komickou optikou zrkadliť necnosti slovenského národa. Hrubosť a necitlivosť v otázkach vzťahov. Maskovanie mnohých jeho nedostatkov: falošnú mierumilovnosť, láskavosť a bohabojnosť. Ale aj prehnanú dôležitosť, nadutosť a arogantnosť. Pretvárku, dvojitú morálku a pokrytectvo vo vzájomnej komunikácii. Veď mnohí z nás poznáme takýchto „podarených viťúzov“. Falošne ustarostených rodičov, malicherne vzťahovačných príbuzných, lakomých a zaťatých otcov, arogantne prelietavých synov, klebetné a samoľúbe matky, či trpiteľsky precitlivelé dcéry. Všetci sa snažia niečo „hrať“ – a pritom chcú iba mať! Alebo skôr nahrabať! Mať pravdu! Žiť vo falošných ilúziách o vlastnej bezúhonnosti, čestnosti a mravnosti.

MATKA
Július Barč-Ivan patrí nesporne k najvýznamnejším predstaviteľom modernej slovenskej drámy. A práve pomyselný vrchol vlastných tvorivých síl (myšlienkovo i dramaticky) dosiahol v hre MATKA (1943).
Na sujetovo jednoduchom príbehu dvoch bratov Jana a Paľa, nenávidiacich sa pre majetok, vystaval autor pôsobivú psychologickú drámu milujúcej matky. Rieši v nej konflikt dobra a zla – večný súboj dvoch hraničných stavov, ktoré v človeku zápasia. Nastoľuje otázky o podobách a miere materinskej lásky, ktorá dokáže svojou silou najbližších zadúšať, zraňovať, ale aj ničiť. Autor predostiera obraz rodiny – ako model zápasu toho svetlého a dobrého s tým temným a zlým v nás. Tlmočí pochybnosti o pohnútkach správania sa ľudského rodu. Hra je pre diváka príťažlivá nielen svojím príbehom, ale aj dramaticky nosnými charaktermi postáv a ich dialógom.

Barč-Ivan – v pôvodnom povolaní evanjelický kňaz – mal dobrú príležitosť využiť svoju mimoriadnu schopnosť priblížiť sa k človeku a nazrieť do hlbín a tajov jeho vnútorného sveta. A na základe tohto poznania a dôkladného všeobecného vzdelania mohol potom vytvoriť psychologicky, mravne i filozoficky fundované a príťažlivé dielo s náležitými umeleckými zvláštnosťami.

Hra Matka má v sebe množstvo významových polôh a línií. Dielo reprezentuje líniu realistického zobrazenia skutočnosti, ale rovnako silno vychádza z princípov kresťanského humanizmu. Zaznie v nej „téma“ dotyku človeka s trascendentnom. Nebude chýbať rovina mystiky a mágie, ani zvláštneho expresionistického tajomstva. V hre je silne prítomný motív vzdoru voči neľahkému pozemskému údelu človeka, či motív neustáleho „dialógu“ s Bohom – autoritou a hodnotou, ktorá dáva ľudskej existencii vyšší zmysel a poriadok.

MODRÁ RUŽA
Kto by nepoznal legendárne melódie Tak nekonečne krásna, Tá modrá ruža vám povie, Ružičky červené, Saigon, Len bez ženy, Vám čarokrásnu pieseň zaspievam, Zatancuj si so mnou holubička, Možno je to zvyk, Spomínam, Keď harmonika tíško znie… a mnohé ďalšie.

Áno – aj to je naše slovenské rodinné striebro! Nesmrteľné šlágre Gejzu Dusíka, ktoré zaznejú z javiska nitrianskeho divadla; z úst postáv a postavičiek slávnej operety Modrá ruža.
Naša pozvánka znie na:
Chytľavé melódie, ľahkosť zápletky, vtipný príbeh, komické postavy… Hereckú hravosť, inscenačnú fantazijnosť, tanečnú gracióznosť…

Hádam najznámejšej slovenskej operete Modrá ruža chceme v Nitre vdýchnuť nový život a divákovi priniesť jej nový inscenačný tvar. Príbeh, v ktorom nechýba veľká láska, intrigy, ani dramatická zápletka, ale predovšetkým šťastné rozuzlenie. Honba za svetovým vynálezom ničivého prášku NHNH, ktorá vás zavedie na výletnú loď s názvom DENISA. Budete svedkami vtipných momentov vzájomných stretnutí bizarných hrdinov príbehu. Tí svoje city halia do rannej morskej hmly operetného nadhľadu, švihu a šarmu, ako aj do irónie vďačných komických situácií. V plnej kráse – ale aj v nových aranžmánoch – zaznejú nestarnúce piesne majstra Dusíka – priam ako sladké hojdanie sa na morských vlnách nostalgickej minulosti… Alebo skôr divadelnej plavby javiskovej imaginácie priam felliniovského či „bednárikovského“ rozmeru.

TESTOSTERÓN
Divadelná komédia o tom, čo si muži myslia o ženách. Manifest mužskej prapodstaty. Svadobná oslava, na ktorej chýba nevesta! Ale prečo?… Záhada, ktorá čaká na vaše rozlúštenie.

Svet žien a svet mužov. Existujú tak blízko pri sebe. Jedni bez druhých nedokážu žiť. A pritom vo vzájomnom súžití nachádzajú na svojom partnerovi toľko rozdielov a protirečení.

Pánska jazda, v ktorej tón udávajú dámske sukne. Ženy v centre mužskej pozornosti a ich záujmu!

Ani zvieracia ríša nie je bez problematických väzieb mužsko-ženskej existencie. Mnohé nám napovie. Na mnohé pochybnosti dá jednoznačnú odpoveď.

Láska, sex a túžba dobyvateľov. Hľadanie odpovede, kto komu vládne.

Je vôbec možné dosiahnuť harmóniu v splynutí tiel a duší našich rozdielnych pováh?

City, pohľady, sklamania. Klamlivosť očakávaní pri napĺňaní našich predstáv o ideálnom partnerovi.

Manželský ostrov – ostrov bezpečia či vyhnanstvo?!

AGÁTA HĽADÁ PRÁCU
inscenácia „Agáta hľadá prácu“ mladej poľskej autorky Dany Łukasińskej je príbehom priam vychádzajúcim z našej každodennej reality. Je hrou o súčasnosti. Príbehom mladej vzdelanej ženy, ktorá si hľadá kúsok šťastia a radosti; vlastné miesto v tejto spoločnosti. A to vo svete mužov a ich konvenčných predstáv o ženách. Vo svete stereotypov v nazeraní a správaní sa k ženám.

Ibaže „Agáta“ je hra zafarbená absurdným humorom. Je plná vtipných gagov a zábavných situácií. Łukasińska napísala tento príbeh v období, kedy bola sama nezamestnaná. „V roku 2004, počas desiatich mesiacov bez práce, som jedného dňa dospela k záveru, že samotné hľadanie práce nemôže byť pre mňa stratou času“, hovorí Łukasińska. Ukázalo sa, že mala pravdu. Jej „Agátu“ opublikoval Dialóg (mesačník domácej poľskej a svetovej dramatiky); potom ju v monologickej verzii uviedlo wroclavské divadlo „Pracownia Krawiecka“.

Strastiplnú púť, ktorou hlavná hrdinka prechádza, zobrazuje autorka v pokrivenom zrkadle humoru, sarkazmu a irónie. Odzrkadľujú sa v ňom ľudské chyby a slabosti, ako aj všetky podoby nášho dneška. Agáta zažije nevyberané spôsoby byrokratických úradov, realitu pochybných rekvalifikačných kurzov, hochštaplerské praktiky veľkých korporácií, či mafiánske ťahy majiteľov podozrivých podnikov plných podvodníkov.

PORTIA COUGHLANOVÁ
Portia Coughlanová je krásna a bohatá tridsiatnička, po ktorej túžia všetci muži. Zároveň sa jej však desia. V temnom údolí Belmontskej rieky počuje za nocí spev svojho mŕtveho brata - dvojičky, ktorý sa v rieke utopil a s ktorým je aj po smrti spojená neviditeľnou pupočnou šnúrou.
V deň jej tridsiatich narodenín sa s novou naliehavosťou otvárajú staré záhady. Prečo sa Portiin brat utopil? Počul nad riekou hlas čarodejnice, ktorú v stredoveku nabodli v Belmontskom údolí na kôl? Žiarlil na mužov, ktorí sa začali zaujímať o jeho krásnu sestru? Bolo to vôbec ľudské dieťa z mäsa a kostí? Alebo sa v histórii Portiinho rodu skrýva nejaké strašné tajomstvo, ktorým sú všetci poznačení?

Čas na nájdenie odpovede sa kráti…

Anjelský spev láka Portiu k diabolskej rieke…

Portia Coughlanová je fascinujúci príbeh, v ktorom sa autorke podarilo bravúrne spojiť prvky magického realizmu s miestami až hororovou atmosférou a drsným humorom kurióznych postavičiek írskeho vidieka. Práve tie dodávajú príbehu tú správnu šťavu: je tu teta Maggie – penzionovaná prostitútka s podrezaným jazykom; jej flegmatický manžel Senchil, ktorý dovtedy chrúme sucháre, kým sa nestane jedným z nich; Portiina najlepšia priateľka Stacia, ktorá si pre každú spoločenskú príležitosť kupuje inú farebnú pásku na svoje vypichnuté oko; Portiin lakomý otec Sly, ktorý si ako hovnivál guľku trusu tlačí pred sebou vozíček so svojou ufrflanou matkou.

Tí, ktorí hľadajú v divadle silný príbeh, si prídu na svoje.

KRÁĽ LEAR
Po Macbethovi a Hamletovi vstupuje na nitriansku scénu Kráľ Lear!
Veľká postava génia shakespearovskej tvorby – žiarivý klenot svetovej dramatickej literatúry!
Inscenácia uzatvára trilógiu uvedenia veľkých kráľovských hier Williama Shakespeara v netradičných interpretáciách a podobách na prelome tisícročí na javisku DAB Nitra.

Kráľ Lear bol dobrý, obľúbený vladár, ale už bol starý a rozhodol sa, že svoje žezlo a vládu odovzdá jednej zo svojich troch dcér. Najmladšiu dcéru Kordéliu miloval najviac, ale chcel byť spravodlivý. Preto vyzval všetky, aby slovami vyjadrili svoju lásku k otcovi. Bol milo prekvapený preslovmi oboch starších dcér Goneril a Regan. Alr najmladšia dcéra Kordélia ho sklamala. Nedokázala slovami vyjadriť to, čo v duši cítila. Kráľ si to neuvedomil, a tak dcéru vyhnal z krajiny…

Kráľ Lear – to je tak trochu rozprávka, ale aj jedno z najväčších podobenstiev o ľudskom údele vo svetovej literature. Kráľ Lear, to je veľká dráma aj dilema; polemika so smrťou aj so životom; sumár prežitého – cennej ľudskej skúsenosti. Strhujúce scénické podobenstvo aj dramatický veľkopríbeh. Osudová predurčenosť konania postáv, ich vzájomné strety, pády, ale aj výhry… Množstvo otáznikov… Výzva pre divákov, aby zažili v spoločnosti postáv tohto geniálneho dramatického kolosu okamihy javiskovej mágie. Možnosť poznania nepredvídateľnosti vlastného osudu… Toho privátneho aj všeplatného. Záchvevy prežitku obyčajného ľudského šťastia, pochybností, lásky, zrady, dôvery…

PIARGY
Hoci inscenácia nesie meno slávnej Švantnerovej poviedky o osade, ktorá „zmizla zo sveta za jednu noc, akoby ju boli čerti do pekla poodnášali“, znalec slovenskej lyrizovanej prózy (naturizmu) v nej ľahko identifikuje dejové línie, motívy, fragmenty, či postavy ďalších diel tohto literárneho smeru. Rámcujúce Piargy dopĺňa Švantnerovo Stretnutie a Zhanobená krv a v texte sa objavuje mimo svoj pôvodný literárny kontext aj postava Kara Plžúcha z poviedky Prízraky. (Všetky z knihy Malka, 1942). Z Chrobákovho Kamaráta Jaška (1937) zasahujú do deja postavy nielen z rovnomennej novely, ale aj z poviedky Katarína, Poviestka a Silueta. Výber dopĺňa Figulina novela Strmina (Pokušenie, 1937).
Namieste je otázka, čo tieto poviedky spája okrem spoločných formálnych literárnych znakov, ktoré sa pokúšajú zhrnúť literárnovedné termíny lyrizovaná próza, próza naturizmu, či novoromantizmus.

Rámcujúce Piargy sú príbehom o magickej fašiangovej noci, ktorá sa končí živelnou pohromou. V dome ženy ľahkých mravov sú zhromaždení ľudia. Izba je nabitá vášňou a žiadosťou. Chlapi pijú, nálada a mravy sa uvoľňujú, priestor medzi spotenými tancujúcimi telami hustne. Hneď vedľa izby s hlučnou spoločnosťou stojí druhá izba. Tichšia. Sú v nej ženy, ktoré pripravujú na pôrod hluchonemú prostáčku, ktorá sa podľa rečí v dedine pozabudla s vlkom. Na posteli vedľa nej umiera stará žena, ktorá zo svojho zvláštneho postavenia medzi životom a smrťou prorokuje Piargovčanom skazu a narodenie Antikrista. Vo chvíli, keď v jednej izbe vrcholia orgie a v druhej hluchonemá prostáčka porodí mŕtve dieťa, prichádza náhly koniec. Piargy zasype lavína.

Biely, čistý sneh – to páperie, ktoré obyčajne romanticky prikrýva špinu a blato tohto sveta, príde v novej ničivej sile ako trest. Vyhrabú sa z neho len dvaja čistí – muž a žena; pár, ktorý má zachovať očistený ľudský rod; novodobý Noe so svojou ženou.

Okrem ústredných dvoch – troch postáv sa siluety ostatných obyvateľov Piargov strácajú v hmle.
Chceli sme preto s pomocou Margity Figuli, Františka Švantnera a Dobroslava Chrobáka dopísať pomyselnú kroniku tejto novodobej Sodomy; urobiť z piargovských chalúp stojacich pozdĺž cesty akési listy breviáru hriechov. Spoločným menovateľom vybraných poviedok sú preto mnohoraké podoby násilia, krutosti, či hriechu, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahu medzi mužom a ženou.

Jednotlivé poviedky sa dajú zaradiť pod tie najrozličnejšie žánre – horor, rozprávku, podobenstvo, atď.. Mieša sa tu svet reálny s fantastikou, javy pozemské s nadpozemskými a záhrobnými, veci všedné s magickými. Konečný text nie je lineárnym prerozprávaním príbehov lyrizovanej prózy. Je to skôr variácia na ich motívy; domýšľanie, pointovanie, pohrávanie sa s charaktermi postáv, s fragmentmi fabuly, s témami a ideami. Poviedky tu neplynú oddelene vedľa seba, ani v rade za sebou, ale vzájomne sa prelínajú a prepletajú, až nakoniec splývajú v jedinú ságu o temnej osade stojacej kdesi v slovenských horách, v ktorej prebieha večný boj pudov a vášní s prirodzeným – či „prirodzeným“ zákonom v nás.

VIŠŇOVÝ SAD
Inscenácia uzatvára pomyselnú trilógiu uvedenia takzvaných veľkých Čechovových hier z prelomu storočí v Divadle Andreja Bagara. Po Čajke a Troch sestrách je to teraz Višňový sad.

Veľký človečenský príbeh o hľadaní šťastia a zmyslu ľudskej existencie. O premárnených nádejach, spálených snoch, o falošných ilúziách každého z nás… O zlyhaní jednej spoločenskej vrstvy: inteligencie. O smútku z neschopnosti konkrétne konať, zmeniť vlastný život.

Na javisku sa striedajú banálne vtipné až trápne situácie s vážnosťou daných okamihov. Humor, smiech cez slzy, irónia, lakonický výsmech… Životy hrdinov hry plynú v zdanlivo pokojnom tempe každodenných úkonov. To tragické je skryté niekde pod povrchom ich bezstarostného vystupovania. A pritom je všetko také jednoduché! Predáva sa zanedbané vidiecke sídlo Ranevských. Nič viac! Ale koľko zbytočných osudov je toho nemým svedkom! Postavy hry o seba narážajú. Vyvstávajú otázky: Čo pre človeka znamenajú hodnoty ako pravda, úprimnosť, rodina, porozumenie, láska? Ako dať ľudskému životu skutočný zmysel? Čo je to naozajstné šťastie v našom neraz smiešno-smutnom snažení?

Vyžaduje sa, aby hrdinovia a hrdinky boli divadelne efektní. Ale v živote sa predsa každú minútu nestrieľa, nevešia, láska nevyznáva. A každú minútu sa nevedú múdre reči. Ponajviac sa je, pije, rozprávajú hlúposti. A preto je potrebné, aby to bolo vidieť aj na javisku. Je nutné urobiť takú hru, v ktorej by ľudia prichádzali, odchádzali, obedovali, hovorili o počasí, hrali karty, nie preto, že to tak potrebuje autor, ale preto, že je to tak v skutočnom živote.

Je nutné, aby na javisku bolo všetko práve také zložité a práve také jednoduché ako v živote. Ľudia obedujú, a kým obedujú, rozhoduje sa možno o ich budúcom šťastí alebo sú ich životy na pokraji zrútenia.
Ľudia, ktorí píšu, najmä umelci, by si už raz mali uvedomiť, že na tomto svete ničomu nemožno rozumieť, ako si to kedysi uvedomil Sokrates a ako si toho bol vedomý Voltaire. Dav sa domnieva, že všetko vie a všetkému rozumie; a čím sú ľudia hlúpejší, tým domnele širší myšlienkový obzor dosiahnu.

Hovoriť o umení, že sa prežilo, že sa dostalo do slepej uličky, že nie je tým, čím by malo byť, a podobne, je to isté ako tvrdiť, že túžba jesť a piť zastarala, vyžila sa a nie je už nevyhnutne potrebná. Pravdaže, hlad je stará vec, v žiadosti piť a jesť sme sa dostali do slepej uličky, a predsa sa jesť musí a my budeme jesť, nech si filozofi a nedotkliví kritici tárajú, čo chcú.

VŠETKO ZA NÁROD
Úsmevné príbehy slnečného leta,…
…ktoré spáli mráz roku 1914.

Slnkom prežiarená záhrada farára Javorčíka je centrom spoločenského života na dedine. Je to život monotónny, ale veselý. Chodia sem nielen miestni blázni a opilci, ale aj hrdí sedliaci a miestna inteligencia. A hlavne nápadníci, pretože farár Javorčík má tri dcéry na vydaj. Starosti s ich vydajom mu nerobia len vysoké nároky jeho dcér, ale aj Hana Čepčinská – príbuzná, ktorá jastrabím zrakom bdie nad čistým národnostným profilom uchádzačov.

Slnkom prežiarená záhrada však nie je len dejiskom úsmevných ľúbostných trampôt a štipľavých národnostných prekáračiek medzi Slovákmi a Maďarmi. Odohrávajú sa v nej aj ťažké životné drámy. Viera, jedna z Javorčíkových dcér a hlavná postava príbehu, prežíva nenaplnenú lásku k učiteľovi Čiernemu. Hoci je vzdelaný a múdry, príliš často sa pozerá na dno pohárika, príliš miluje hazardné hry a príliš často sa necháva strhnúť divokými poľovačkami. Žije rýchlo a zomrie mladý.

Sotva sa Viera stačí spamätať z jeho smrti a sotva sa stačí rozvinúť krehký vzťah medzi ňou a vzdelaným sedliakom Hagarom, smrť jej vyrve aj toho. Milovala dvoch mužov, ale oboch jej prebrala koketná smrť. Tá smrť, ktorá vo svojej najdesivejšej podobe náhle ukončí všetky lásky, priateľstvá, ale aj žabomyšie vojny z Javorčíkovej slnkom prežiarenej záhrady…

Všetko za národ je príbeh o láskach nešťastných, tajných, krátkych letných, premeškaných i tých osudových. Ale je to aj príbeh o národnej identite, tolerancii voči iným národom a o ilúziách, ktoré si o národe a jeho potrebách človek vytvára.

DIVOTVORNÝ HRNIEC
Slávny americký muzikál – jeho kultová filmová podoba – či legendárne spracovanie Voskovca a Wericha na čele s vodníkom Čochtanom. Aj to je Divotvorný hrniec – či v originále Finianova dúha.
Nitrianskeho diváka čaká práve na začiatku tej budúcej divadelnej sezóny jeho prvé uvedenie; a to v celoslovenskej premiére!
Videné očami a realizované neopakovateľným rukopisom Jozefa Bednárika!

DIVOTVORNÝ HRNIEC
Muzikálová rozprávka pre dospelých,
so šťastným koncom a niekoľkými nadprirodzenými bytosťami a javmi v nej.

Putovanie za šťastím do krajiny zasľúbenej. Tajomné sny hviezdnych nocí a zázračné okamihy všedných dní. Peripetie zákrut osudu, krása aj dobrodružstvá vzťahu zvaného láska. Nespravodlivosť sveta a spravodliví hrdinovia, ktorí dokážu napraviť aj to nenapraviteľné.

Divadelné podobenstvo so silným emocionálnym a etickým nábojom; strhujúcimi melódiami, tanečnými číslami a pesničkovými hitmi. S patričnou dávkou irónie, nadhľadu a láskavého humoru.
Príbeh o hľadaní bohatstva, lásky a vzájomného porozumenia, ktoré si nosíme a skrývame sami v sebe.
Výzva k ľudskej spolupatričnosti a tolerancii, ktoré sú cennejšie než akékoľvek poklady sveta. Človečenstvo, ako základná hodnota našej existencie! Hold kúsku krajiny zvanej domovina! Vo význame pozitívnom a hodnotovo nespochybniteľnom!

Divadelný muzikál o jednej dedine – či ostrove, jej milých či nemilých spoluobčanoch; mierne bláznivých a svojsky temperamentných obyvateľoch.
O roztopašnej vrchnosti. O vrtochoch mocných, o chamtivosti a pýche. O arogancii a nadradenosti. Ale aj o súdržnosti bezbranných, o slobode nepredpojatých. O menšinách a prisťahovalcoch. O Slovákoch, aj Európanoch… O Rómoch, židoch, černochoch, kresťanoch, homosexuáloch… O inakosti…
O snoch, nezmyselných túžbach a falošných predstavách rýchlo ich naplniť.
O obyčajnej radosti zo života, ktorá prekonáva aj ľudskú obmedzenosť a malosť!
O sile lásky, ktorá dá prevravieť aj nemému! O maličkostiach, na ktorých stojí tento svet! O podstatných veciach, ktoré tak často prehliadame!
A samozrejme:
O hrnci, ktorý plodí zlato!

SARDINKY NA SCÉNU, PROSÍM!
Vážení priatelia divadla!

Pozývame vás na komediálny výlet do sveta za oponou – do prostredia divadelného zákulisia. Nazriete pod pokrievku zrodu jedného divadelného predstavenia. Uvidíte, aké je to všetko zložité a pritom pre nezainteresovaného pozorovateľa aj neuveriteľne bizarné a bláznivo komické.

Budete svedkami množstva vzťahových zauzlení, dramatických kotrmelcov, divadelných intríg aj nepísaných zákonitostí divadla. Ale aj prejavov kolegiálnej prajnosti a hereckej súdržnosti.

Ale predovšetkým: čaká vás skvelá divadelná zábava a večer plný humoru a vtipu!

Autorom hry Sardinky na scénu, prosím! je známy britský dramatik a spisovateľ Michael Frayn, ktorý je v súčasnosti jedným z najuznávanejších svetových autorov divadelných komédií. Frayn sa až do polovice sedemdesiatych rokov venoval novinovej tvorbe a jeho stĺpčeky boli vysoko oceňované novinármi aj kritikou. Dôkazom toho je aj fakt, že prispieval predovšetkým do najrenomovanejších novín, akými sú The Observer alebo The Guardian. Frayn vydal aj knihu filozofických esejí a päť románov, ktoré sú zaraďované medzi vrcholy britskej satiry.

V polovici 70. rokov autor presunul svoju pozornosť na dramatickú tvorbu, čo sa stretlo s nevôľou jeho priateľov. Väčšina kritikov si dokonca myslela, že vo Fraynovom prípade ide o ústup z vydobytých pozícií do oblasti neistoty. Čoskoro sa však všetci presvedčili o pravom opaku. Michael Frayn napísal v priebehu desiatich rokov osem megaúspešných divadelných hier, ktoré sa okamžite stali stálicami na najväčších svetových scénach: v divadlách West Endu a na newyorkskom Broadwayi. A najúspešnejšou z jeho hier je práve Noises off (čiže Za scénou alebo V zákulisí), u nás známa ako Sardinky na scénu, prosím! – po prvý raz uvedená v roku 1982.

Na začiatku predstavenia je divák svedkom poslednej generálnej skúšky hry fiktívneho autora Robina Housemongera. Hoci do premiéry ostáva len pár hodín, rezignovaný režisér zisťuje, že herci svoje úlohy neovládajú a dokonca ani nemajú prehľad o tom, o čo vlastne v hre ide. Na základe divadelných archetypov – ako je sebavedomá starnúca diva Dotty, beznádejne hlúpučká Brooke, mladý frajer svetového kalibru Garry, detinský pletko Freddie, večne opitý herecký bard Selsdon, klebetami sa živiaca Belinda a ďalší protagonisti hry – tu autor rozohráva frašku ako vystrihnutú z najlepšej učebnice kvalitného zábavného divadla. Sledujeme nielen skúšku danej hry, ale hlavne kryštalizáciu vzťahov medzi jednotlivými hercami.
Druhá časť inscenácie ponúka divákovi ďalší pohľad – a to do zákulisia. Stáva sa svedkom asi 100. reprízy tej istej hry. Vidí však všetko „zozadu”. Na javisku sú kulisy obrátené z druhej strany, a tak namiesto Housemongerovej hry sledujeme ďalšiu kryštalizáciu vzťahov medzi hercami, a to až do veľkého finále. Tretia – záverečná časť hry prináša opäť pohľad „spredu“. Ale v čase a momentoch, keď je naštudovaná hra v stave totálneho rozpadu. Vtedy naša inscenácia úspešne smeruje k divadelným poschodiam crazy komédie, so situáciami dovedenými ad absurdum. Michael Frayn by iste nič nenamietal, ak povieme, že vzorom jeho divadelných komédií je Georges Feydeau – klasik moderného zábavného divadla.

text: www.dab.sk
viac informácií: www.dab.sk

Októbrový program v Divadle Andreja Bagara

Najnovšie články

Heslá v článkoch