Božena Čahojová-Bernátová je autorkou takmer troch desiatok rozhlasových hier, na konte má dve monografie, kde sa venuje vývoju moderny a postmoderny v umení, a pred dvomi rokmi jej vyšla rozprávková knižka Cesta za Malým princom. Predmetom piatkového stretnutia Literárneho klubu Janka Jesenského v priestoroch kaviarne Divadla Andreja Bagara v Nitre ale nebola len spisovateľská činnosť tejto výnimočnej ženy.
Úvod besedy poznačilo menšie nedorozumenie. DAB totiž vo svojom programe uvádzalo nesprávny čas začiatku stretnutia, a to 16:00 hod. Aj internetové zdroje poskytovali rovnako mylnú informáciu. Z tohto dôvodu prišli tri dámy do divadla ešte pred štvrtou. Zvyšní diváci, ktorí obdržali pozvánky sa dostavili o 17:00 hod., kedy sa diskusia aj reálne začala.
Hosťa najprv obsiahle predstavil Igor Hochel, ktorý celé podujatie moderoval. Po úvodných slovách poskytol priestor pre otázky. Božena Čahojová-Bernátová v sebe nezaprela pedagogickú dušu a celú debatu absolvovala v stoji. Ako sa vyjadrila, nerada rozpráva o sebe, a tak si zaspomínala najmä na svoje študentské roky, kedy ako jedna z mála žien navštevovala dramaturgiu a divadelnú vedu na VŠMU v Bratislave. Za človeka, ktorý ju na škole najviac ovplyvnil, považuje dramatika a kedysi zakázaného autora Petra Karvaša. No umelecky ju posunula i blízkosť v súčasnosti už nemenej známych spolužiakov ako Dežo Ursíny, Boris Filan, Juraj Kukura, či Dušan Mitana. Doteraz ich považuje za nesmierne slobodných ľudí, a práve podobná sloboda v uvažovaní jej trochu chýba pri dnešných študentoch, ktorí akoby sa báli postaviť autoritám a uzatvárali sa do seba. Príčinu vidí v krachu medziľudských vzťahov.
Ako autorka mnohých rozhlasových hier sa vyjadrila aj k momentálnemu stavu v televíznej tvorbe, keď uviedla, že súčasným seriálom chýba hĺbka. Postavy sú vraj málo prepracované a vzťahy medzi nimi povrchné. Aj preto je dnes populárny fenomén „každý s každým“, lebo scenáristi slovenských seriálov nedokážu so vzťahmi výraznejšie pracovať. Na otázku, prečo sa momentálne realizuje tak málo rozhlasových a divadelných hier a či je to preto, že chýbajú dobrí autori odpovedala: „Talentovaných autorov je dosť, len ich možno niekto nechce vidieť.“
-ava-
Niekto hádam nesie za časovú npresnosť zodpovednosť.Tá osoba by sa mala pomenovať.len tak sa môže v budúcnosti urobiť náprava.Alebo je to u nás normálne?Vážim si p. Čahojovú aj jej bývalých spolužiakov.Práve som prečítala
Klimtov bozk a Ľubošovú Fintu od B.Filana. Takýchto autorov nebudeme mať už asi veľa.Píše šťavnato,krásne opisuje ním navštívené miesta, no čítať ho je zážitok.Keď máme dosť talentovaných autorov ,treba menovite napísať,kto im bráni
v uplatnení. Lebo opäť sa príčiny len zahmlievajú.Bude to raz i inak?