[GLOSA] Dnes je Deň Ústavy Slovenskej republiky. Pripomenieme, že Ústava SR č. 460/1992 Zb. nadobudla účinnosť 1. októbra 1992. Pre niektorých je to dôležitý štátny sviatok, pre druhých je to vítaný voľný deň a pre tretích je to iba dátum v kalendári.
Nebudeme si opakovať rôzne výklady odborníkov, čím je Ústava pre tento národ, ale jednoduchým sedliackym rozumom sa pokúsime vytvoriť vlastný názor na tento sviatok a samotnú ústavu. Je klasická. Ako každá iná ústava štátu, zodpovedá všeobecne prijatým vo svete normám a je čiastočne prispôsobená tradíciám a mravom konkrétneho národa.
Obsahuje preambulu a deväť hláv. Preambula vyzdvihuje politické a kultúrne dedičstvo našich predkov a ich historické skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť. Poukazuje sa v nej na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy. V deviatich hlavách sú zakotvené základné ustanovenia, štátne symboly, hlavné mesto Slovenskej republiky, základné práva a slobody, hospodárstvo Slovenskej republiky, územná samospráva, zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc, prokuratúra a verejný ochranca práv, prechodné a záverečné ustanovenia.
Ústava je hlavný zákon, ktorým sa riadi celý chod štátu. Je to vlastne taká svetská biblia, ktorú by mal poznať každý občan. Bibliu by mali čítať nielen veriaci, ale aj ateisti. Možno im to veľmi nepomôže, ale v každom prípade ani neuškodí. Ústavu by mali občas čítať nielen občania poriadkumilovní, veriaci v spravodlivosť a zákonnosť, ale aj pochybní podnikatelia, čudní politici, podivní voľnomyšlienkari, nadmierne odvážni vedci, brutálni vojaci, podvodníci, pesimisti, cynici a iní neveriaci.
Ústavu by mali poznať občania na všetkých schodoch politicko-ekonomického rebríčka. Mali by ovládať svoje práva a povinnosti. U kormidla prísediaci a čerpajúci veľkou lyžicou chutný guláš zo štátneho a samosprávneho kotla by si mali pamätať, že majú nielen práva, vlastné záujmy, túžby a ambície, ale aj povinnosti a majú slúžiť tomuto národu, na ktorého prostriedky žijú a budujú svoju kariéru. Veľmi im to nepomôže, ale rozhodne ani neuškodí. Občania dole sa trápiaci a túžiaci po lepšom živote by si mali uvedomovať, že majú nielen povinnosti, mantinely a strach pred hore umiestnenými vrchnosťami, ale aj práva, slobody a možnosti žiť ako sa patrí pre ľudské bytosti tretieho tisícročia. Možno im to pomôže…
Ústava ako živý organizmus, ako aj samotný národ žije, vyvíja sa a mení. Formuje a mení ju národ, aj keď nepriamo – za pomoci zvolených zástupcov. Každý národ má ústavu, ktorú si zaslúži – pretože si zaslúži iba takú vládu, takých pánov veľkomožných, ktorých si sám zvolí. Za osemnásť rokov naša ústava dosiahla vek dospelosti, žije samostatný život – nezávisle od toho, či vládne pravicová, ľavicová alebo iné viac-menej čudné pseudodemokracie.
Ako je sväté písmo Biblie pre veriacich, tak pre obyčajných smrteľníkov by malo byť sväté aj písmo Ústavy. Najmä pre pánov veľkomožných – ako na najvyššej, tak aj na regionálnej úrovni - na všetkých troch komunálnych poschodiach. Aby si nespomínali na ľudí iba mesiac pred voľbami a nerozdávali štedro na všetky svetové strany prázdne sľuby. Aby slúžili týmto ľuďom, ktorí im síce občas nadávajú a kritizujú ich, ale vždy ich spoľahlivo volia, dávajú im zázračnú paličku moci a zdôverujú im svoje osudy a peňaženky.
Celonárodná volebná zábava na najvyššej úrovni nedávno prehrmela a už sa onedlho dokotúľa ďalšia – komunálna. Nech občania a ich zástupcovia nezabúdajú na dnešný deň a občas si prečítajú „svetskú bibliu“. Prví - aby si zvolili lepších predstaviteľov a druhí - aby nezabudli na svoje povinnosti slúžiť národu, ktorý ich volil.
Príjemný sviatočný deň, priatelia!
-ep-
Dobré zhodnotenie ústavy. Fakt sa mi páči takýto pohľad.