DFB – Give Me 5 Euro 5:3 (1:3)
Góly: Dida 2, Varga, Buch V., Svoboda - Klosík, Fulier S. Hneď v prvý zápas priniesol prekvapenie, keď favorizované družstvo Give Me 5 Euro podľahlo DFB. Úvod stretnutia patril favoritovi, kludnou a presnou hrou si vypracovali náskok na 3:1. No v druhej polovici zápasu sa pohoda z hokejok favorita vytratila a chybami v obrane aj v útoku dovolili DFB nielen vyrovnať na 3:3, ale v samom závere po hrubých chybách priviesť zápas do víťazstva 5:3.

Vlci – Senisa 2:7 (1:3)
Góly: Bíly, Chrenko - Štefánik P. 3, Štefánik M. 2, Franta 2. V ďalšom zápase sa stretli tabuľkový susedia, čo sľubovalo vyrovnané stretnutie. To sa hralo, ale iba v prvom polčase. Senisa v druhej časti zlepšila hru a dokonalým útokom rozhodla o jasnom víťazstve nad Vlkmi 2:7 .

Jaštery - Boso Flyers 2:4 (2:2)
Góly: Lukáč, Múdry A. - Bojavský 2, Mečiar, Ursíny. V poslednom zápase nastúpili Jaštery, ktorí v aktuálnej sezóne sú na druhej priečke. Preto boli aj jasným favoritom. No hneď od úvodu sa hral veľmi vyrovnaný florbal a v polovici stretnutia bol stav prekvapujúco vyrovnaný 2:2. V druhej časti sa hral rýchly florbal s množstvo šancami na oboch stranách. Ale góly strieľalo iba družstvo Boso Flyers a prekvapujúco zdolali favoritov 2:4.

-jc-

Nová Pekáreň

Chalani organizujúci Diktát party vedia čo je v piatok večer v Novej Pekárni “in”. A vedia aj to, že to čo robia ľudí baví. Preto neváhali a po dvoch krásnych úspešných akciách Diktát Latino Party, zorganizovali ďalšiu v poradí už tretiu, na ktorú sa jej vyznávači nesmierne tešia. Preto v piatok 19. marca večer nezabudnite prísť do Novej Pekárne, kde vás čaká vystúpenie Čistychov & Biely. Ako DJi sa vám predstavia DJ Drobizzzzg a DJ Janco. Vstupenky na podujatie si môžete zakúpiť v predpredaji v Cartel Shope a Storm Shope za 5 €. Veríme, že sa výborne zabavíte a ešte dlho budete na túto noc spomínať.

V sobotu 20. marca to bude v Novej Pekárni vrieť koncertom moravskej skupiny BUTY. Vstupenky si môžete zakúpiť v predpredaji v CD Andante za 6 €, na mieste to bude 8 €. Po koncerte vás čaká RETROPEKA, tancovačka s DJom LATTKA. Začiatok koncertu je stanovený na 20:00 h.

Devil’s Pub

V Devilse sa v piatok 19. marca bude konať obľúbená piatková diskotéka, v sobotu 20. marca vás čaká Írska noc s írskou ľudovou hudbou U2, Cranberries, Lord of the dance a ďalší. A všetko bude super zelené…

Rock Club Naozzay

V piatok 19. marca o 20: 30 h. za vstupné 2 € pre vás pripravili GUNS n´ROSES revival band vystúpenie. V akcii na nápoje bude zaradená Golden Hruška 3 + 1 zdarma.
V sobotu 20. marca o 20: 30 h. za vstupné 2, 50 € vystúpia v tomto obľúbenom klube EXTIP z Bratislavy (punk-rocková legenda, slovenský MOTÖRHEAD) a STONE COLD CRAZY taktiež z Bratislavy (Slovensko-Taliansky rock).

Cinemax

Ak niekoho ešte v takomto krásnom počasí zláka kino, naše jediné nitrianske vám stále ponúka bohatú nádielku filmov. Kto nestihol Avatara, môže ľutovať, v stredu totiž bola jeho derniéra. Pozrieť si však môžete nové “šialenstvo” v podobe dobrodružno-fantasy filmu Alica v krajine zázrakov 3D, thriller Dokonalý únik, komédiu Doktor od jezera hrochů, sci-fi film Légia, rodinnú komédiu Mikulášové š(y)ibalstvá, thriller Prekliaty ostrov, animovaný rodinný hudobno-fantasy film Princezná a žaba alebo dramatickú komédiu Zoufalci.

Nitrianska galéria

Krásne počasie láka aj umelcov a ešte viac jeho vyznávačov. Pekný zážitok môžete mať z návštevy našej Nitrianskej galérie v podobe výstav ako sú práve prebiehajúce Ateliér maľby, Manasija, ktorú môžete počas víkendu vidieť poslednýkrát v nedeľu, Majolenka, ktorá sa dá vidieť predposledný víkend a Produkt design, ktorý si nenechajte určite ujsť, je tu posledný víkend.

Užite si tento nádherný víkend podľa možností využitím aspoň jednej z týchto krásnych akcií. Kto však staví na jarnú prechádzku alebo pobyt v prírode, nič tým nepokazí. Krásny víkend prajeme.

-aka-

K návrhu sa vyjadril aj poslanec Juhás. Uviedol, že ako zdravotník videl v návrhu viacero proti, najmä ohľadom otázky parkoviska. „Keby prišlo viac ponúk, boli by sme sa rozhodovali pre tú najlepšiu. Keďže však prišla iba jedna, tak sme ju tým pádom vyhodnotili ako prijateľnú,“ vyhlásil Juhás. Podľa hlavného architekta mesta, Stanislava Babčana, ide v prípade kina Palace o kvalitnú architektúru a nevie si predstaviť, ako by nový majiteľ riešil napríklad otázku okien, ktoré na objekte chýbajú, a mesto by sa muselo vyjadriť záporne. Dodal tiež, že Radlinského ulica sa nachádza v chránenom území, čo neumožňuje ľubovoľné úpravy najmä na fasádach objektov. Podľa aktualizovaného znaleckého posudku bola cena určená na 378.113,14 eur. Mestská rada navrhovala objekt predať za sumu 415-tisíc eur. Proti predaju napokon zavážila aj skutočnosť, že spoločnosť Inovax zaslala na Mestský úrad v Nitre list, v ktorom deklarovala, že objekt kúpi za cenu tristotisíc eur. S tým sa nestotožnil ani primátor Nitry, a ani mestskí poslanci, a predaj kina Palace zamietli..

-osk-

Dozvedeli sme sa tiež, že v minulosti bol počet zamestnancov stanovený na 82, toto množstvo sa však nikdy nenaplnilo. V súčasnosti ich je 65. Podľa nového náčelníka je ťažké určiť optimálny stav, aby sa dalo povedať, že kedy je policajtov dosť a kedy málo. Nazdáva sa, že v budúcnosti by sa mohol dosiahnuť plánovaný počet zamestnancov mestskej polície priamo vo výkone služby. Pavel Beňo v mestskej polícii pracuje od októbra 2007, keď odišiel zo služieb policajného zboru. Je rád, že dostal dôveru poslaneckého zboru i primátora mesta, ktorý ho nominoval za náčelníka. Dodávame, že v tejto funkcii nahradil Miloša Hajnoviča, ktorý sa 28. februára vzdal tejto funkcie. Hajnovič však v mestskej polícii ostal pracovať naďalej, a to vo funkcii starší objasňovateľ.

-osk-

Poslanci dostali v rámci materiálov podrobné podklady, aj s vizualizáciami priestorov pre mladých. V návrhu, ktorý predkladal primátor mesta, odznela aj informácia, že zapojiť sa do programu Fóra mladých majú záujem aj ďalšie neformálne skupiny a občianske združenia, takže vidieť, že táto aktivita bude mať svoje opodstatnenie. „Rokovali sme aj s oboma univerzitami, a jednoznačne myšlienku zriadenia Fóra mladých podporujú,“ odznelo na zastupiteľstve. Ideu činnosti mladých podporil aj poslanec Bradáč. Pozdáva sa mu najmä skutočnosť, že s konkrétnym nápadom prišli mladí. „Môžeme to spustiť, keby to fungovalo kdekoľvek. Nechceme im vnucovať, čo a ako majú robiť. Ukážme im vôľu, že tu majú niečo pripravené,“ povedal poslanec. Návrh spustenia projektu Fóra mladých podporil aj poslanec Ján Vančo. Navrhol však, aby mesto na budúci rok, teda na rok 2011, hľadalo prostriedky na rekonštrukciu mestského objektu, aby sa projekt Fóra mladých mohol realizovať vo vlastných priestoroch. Je presvedčený, že projekt by sa osvedčil, aj keby ihneď fungoval v mestských priestoroch. Jeho návrh, aby sa prenájom v priestoroch Mediahausu určil na dobu určitú, do 31. decembra 2010, poslanci neschválili. Prešiel návrh, že mesto môže zmluvu zrušiť s výpovednou lehotou tri mesiace.

-osk-

PATRIOT: Ako vznikla myšlienka, účinkovania Teatra Tatro na Kultúrnej olympiáde?

Ondrej Spišák: To vymyslela naša kanadská manažérka, Marika Kovalčíková, ktorá žije v Kanade už pätnásť rokov. Objavila nejaký inzerát, ktorý vypísal kanadský olympijský výbor pre kultúrne telesá, kapely, divadlá, výtvarníkov, ktorí by chceli nejako participovať na kultúrnej olympiáde. Marika nás prinútila na ten inzerát reagovať, vymyslieť projekt a zaslať ho tam. Potom sme prešli sme veľmi zložitým výberovým sitom a na základe toho nás potom organizačný tím olympiády vybral. To, čo vyzeralo ako niečo neuveriteľné, nemožné sa zrazu zrealizovalo.

PATRIOT: Bola priama súvislosť predstavenia s tematikou olympijských hier podmienkou?

Ondrej Spišák: Nebola to podmienka, ale keďže sme vymýšľali projekt priamo pre športovú olympiádu, tak sme to vymysleli tak, aby to nejako tematicky korešpondovalo. Som presvedčený, že aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa to organizátorom tak zapáčilo.

PATRIOT: Pri takomto obrovskom podujatí je iste mnoho pravidiel, ktoré treba dodržať. Obsahovali tieto pravidlá aj nejaké kuriózne obmedzenie?

Ondrej Spišák: Ťažko povedať, v tej prípravnej fáze ani veľmi nie. Ale obmedzením bolo aj to, že sme si vymysleli, projekt, ktorý sa celý odohráva v takom pojazdnom nákladnom aute. To spôsobilo priestorové obmedzenia pre hercov, obmedzenie, čo sa týka prívodu elektriky, efektov. A ak nejaké obmedzenia nastali, tak už priamo na mieste. Šlo najmä o usporiadanie kanadskej spoločnosti, ktorá je na jednej strane veľmi slobodomyseľná, no na druhej strane veľmi puritánska. Skeče, v ktorých sa pretriasala napríklad homosexuálna otázka sme cez deň nemohli hrávať, pretože na tých predstaveniach boli samozrejme aj deti. A podobne to bolo so scénami, kde sa fajčí. Na toto boli organizátori veľmi citliví. Ale pri večerných predstaveniach už žiadne obmedzenia neboli.

PATRIOT: Ako dlho trvali prípravy?

Ondrej Spišák: Prvý nápad, s ktorým prišla Marika vznikol pred tromi rokmi, potom sa to asi rok nejako vymýšľalo, kreslilo na papier. Ďalší rok vznikali konkrétnejšie veci technického charakteru a posledný rok sa to celé už vyrobilo a naskúšali sa jednotlivé skeče. Čiže naozaj intenzívne prípravy, čo sa týka výroby, aj čo sa týka skúšania, trvali určite celý rok.

PATRIOT: Scénu Zázračného divadelného automatu tvorí menšia maringotka umiestnená na korbe dodávky. Nesie jednoznačný rukopis svojho tvorcu, Františka Liptáka. Ako prebiehala preprava celej scény? Vznikala až na mieste alebo putovala po častiach?

Ondrej Spišák: Mobilná scéna sa kompletne vyrobila v dielni, v Podunajských Biskupiciach. Peťo Kostroň je hlavný technológ, ktorý to vlastne celé konštrukčne nejako dal dokopy. On, spolu s Ferom Liptákom dozerali na celú výrobu od začiatku až do konca. Scéna je dobre navrhnutá, dobre vybavená, zvukovou a svetelnou technikou, dymostrojom, snehostrojom a všelijakými možnými efektmi, jednoducho s kompletnou elektroinštaláciou. Pôvodný nápad bol síce taký, že to bude priamo auto prerobené na takúto pojazdnú scénu, ale nakoniec sme zvolili to, že vyrobíme „kysňu“, ktorá sa dá na ten malý nákladniačik priskrutkovať. A keď bola scéna hotová, tak sa zavrela do kontajnera a loďou sa dopravila do Kanady. Tam sme si požičali dodávku, na ktorú sa to potom pripevnilo a tá dodávka sa už priamo v Kanade výtvarne pojednala. Fero tam šiel o dva týždne skôr a celé auto pomaľoval, pripravil, aby to bolo kompaktné, aby to vyzeralo ako jeden celok.

PATRIOT: A teraz prejdime už priamo k Vancouveru. Aký bol váš prvý dojem z dejiska olympiády?

Ondrej Spišák: Je to nádherné mesto so skvelou polohou a príroda je tam úplne úžasná. Prvý dojem bol vynikajúci, už len kvôli tomu, že tam bolo celý čas mimoriadne teplo a my sme mali pocit, že sme skôr na jarnej olympiáde.

PATRIOT: Mali ste možnosť pozrieť si aj otvárací ceremoniál?

Ondrej Spišák: Mali sme tú možnosť, ale nie všetci. Mali sme tri lístky na otvárací ceremoniál, ktoré sme si losovali a ešte ďalší dvaja z nás sa dostali na generálku, ktorá bola deň pred tým, ktorá bola vlastne skoro to isté. Jedným z rozdielov bolo to, že na skúške sa nezapaľoval olympijský oheň a neboli prítomní vlajkonosiči a športovci, ktorí zapaľovali oheň – najväčšie športové hviezdy. Inak sme však mali možnosť vidieť aj všetkých spevákov a programy, ktoré ceremoniál obsahoval.

PATRIOT: Konkrétne Vy ste videli ceremoniál alebo skúšku?

Ondrej Spišák: Ja som mal možnosť ísť na generálku. Chcel som vidieť, ako sa takáto mega - akcia pripravuje a trénuje. Tento nácvik síce obsahoval ešte dosť veľa defektov, ale do druhého dňa ich už odstránili. Bolo zaujímavé sledovať, ako režisér usmerňuje šesťdesiattisícový dav v hale, ako sa veci hýbu a fungujú tak, aby už na samotnom ceremoniáli žiadne chyby neboli. Až na ten jeden veľký problém, s ramenom ohňa. I to však napokon dokázali využiť.

PATRIOT: Dostávali ste sa k priamemu kontaktu so slovenskými športovcami?

Ondrej Spišák: Áno, samozrejme. Prvý a posledný deň olympiády sme hrali pred Slovenským reprezentačným domom, kde sme sa stretli s našimi športovcami. Okrem toho, s tými, ktorí súťažili vo Whistleri v lyžiarskych disciplínach sme sa stretli aj v tomto stredisku. V tej dedine sa to všetko odohrávalo akoby na malej ploche, takže keď sme tam hrali, prišli sa na nás pozrieť. My sme sa však neboli pozrieť na ich preteky a zápasy. Nestihli sme, keďže sme každý deň hrali štyri predstavenia. Cez voľný deň sme stihli iba jeden zápas. Bolo to Slovensko – Česko, práve na ten prvý nešťastný, ktorý sme prehrali.

PATRIOT: Koľko predstavení ste odohrali?

Ondrej Spišák: Presne päťdesiat.

PATRIOT: Kde všade Vás mohli diváci vidieť a ktoré miesto si najlepšie pamätáte?

Ondrej Spišák: Vancouver je vlastne akési súmestie, spojenie viacerých mestečiek, či skôr predmestí. A organizátori to vymysleli tak, že v každej mestskej časti boli takzvané „celebration sides“, kam ľudia chodili pozerať prenosy z rôznych športových disciplín na veľkoplošných obrazovkách. No okrem toho tam boli aj rôzne iné atrakcie, stánky s jedlom, klziská. A práve v týchto priestoroch sme hrávali. Postupne sme ich prešli vlastne všetky. Delta, Richmount, Surrey boli vlastne najväčšie časti. A okrem toho sme hrali priamo v centre Vancouveru, ktoré sa volá Downtown a ešte vo veľmi peknej umeleckej štvrti, nachádza sa na samostatnom ostrovčeku a volá sa Grenwill Island. A myslím, že tam sa mi aj najviac páčilo, pretože to bolo veľmi priateľské prostredie, uvoľnené, umelecké, plné malých šperkárskych dielničiek, kde hrávali muzikanti, pracovali mnohí výtvarníci a hrávali sa divadlá. Bolo mi tam veľmi príjemne. No samozrejme, výborne sa hralo aj v centre mesta, kde bolo strašne veľa ľudí, a teda nebola núdza o divákov. A navyše sme sa veľmi dobre cítili vo Whistleri, ktorý je od Vancouveru vzdialený asi 150km, kde sme strávili štyri dni. Na každé z miest, kde sme hrali máme spomienky iné, ale všetky sú pekné.

PATRIOT: Okrem ulice ste mali možnosť zahrať si aj v prestávkach hokejových zápasov na ľadovej ploche. Ako by ste porovnali atmosféru na štadióne s atmosférou ulice?

Ondrej Spišák: To boli dva také prípady. Prvý raz ešte pred olympiádou, keď hrali naše hokejistky exhibičný prípravný zápas s Ruskami. Celý deň sme hrali pred štadiónom, kadiaľ sa niesol aj olympijský oheň. Dohrali sme o šiestej a už o siedmej začínal zápas. Medzi tretinami boli prestávky a vtedy sme s naším maľovaným vozom vybehli na ľadovú plochu a robili sme tam šou. A môžem povedať, že zážitok to bol vynikajúci, lebo to bolo na dvadsaťtisícovom štadióne, naplnenom hulákajúcim davom. Také obrovské publikum sme v živote nemali.

A druhý prípad bol taký, že sme hrali v centre, neďaleko tých veľkoplošných obrazoviek, akurát v čase hokejového zápasu Kanada – USA. Vtedy tam bolo strašne veľa domácich, ktorí povzbudzovali, takže sme museli stopnúť naše predstavenie. To sa nedá naraz. Hrať divadlo aj sledovať hokej. Ale bolo veľmi vtipné to, že ako náhle skončila tretina, my sme začali hrať predstavenie a celý ten dav sa len natočil k nám a sledoval. Znova to bol skvelý pocit. Ten dav bol naším doteraz najväčším publikom.

PATRIOT: Ako na vaše interaktívne predstavenie reagovalo zahraničné – multikulturálne publikum?

Ondrej Spišák: My sme sa toho trošku báli, ale tí ľudia reagovali výborne a boli veľmi komunikatívni. Navyše mali potrebu prísť po predstavení a fotiť sa s nami, lebo sme atraktívne vyzerali, no okrem toho nám chceli vyjadriť, že je to výborný humor, ktorý sa im veľmi páčil. Z nášho pohľadu to vyznelo tak, že humor je medzinárodný a zrozumiteľný tak pre Slovákov, ako pre zahraničné publikum.

PATRIOT: Čo vo Vás zanechalo najhlbší dojem?

Ondrej Spišák: Je ťažké vtesnať to do jedného dojmu. Bolo ich veľa. Od možnosti hrať pre taký veľký dav, až po zážitok z toho, že je človek v srdci takej obrovskej akcie, akou sú olympijské hry. Pohybovať sa v tesnej blízkosti všetkých športovísk, byť súčasťou celého diania a zažiť atmosféru po skončení. My sme totiž odlietali až štyri dni po skončení. Zažiť to, ako sa všetko na dva týždne „vyšponuje“, ako je tam strašne veľa ľudí a zrazu sek a jeden deň stačí na to, aby sa mesto vyprázdnilo. Postŕhajú sa transparenty, farebné pútače a z olympijského mesta sa zrazu stáva normálne mesto. Aj keď, nebolo to úplne tak, lebo sa všetko ešte chystalo na paraolympiádu, no zrazu nastal akýsi smútok a zároveň snáď vydýchnutie, že niečo tak obrovské končí a všetko sa vracia do normálu. Nemám však vyselektovaný najhlbší dojem. Pre mňa bol obrovský zážitok aj deväťhodinový let ponad oceán tým obrovským Airbusom.

Myšlienky olympionizmu je možné úspešne nájsť takmer v každej ľudskej činnosti, ako sme sa práve presvedčili - kultúru nevynímajúc. Bezhraničná spriaznenosť, prirodzená snaha vyniknúť, výkony na hranici možností, radosť s neopakovateľných stretnutí. Nech v nás teda olympijské myšlienky pretrvajú čo najdlhšie, nech sú trvalo súčasťou nášho každodenného snaženia, nech sú naše výkony stále RÝCHLEJŠIE - VYŠŠIE – SILNEJŠIE (Citius - Altius - Fortius).

-dom-

V druhej časti ešte zaujal zákrok Pardavého na Ručkaya v strednom pásme, po ktorom kapitán hostí dostal osobný trest za napadnutie. Tretia tretina sa niesla v euforickej, no i nervóznej atmosfére. O nitrianskom víťazstve rozhodol gól Chrenka zo 44. minúty. Domáci center zakončil únik dvoch na jedného presne nad lapačku Petríka - 4:1. Vzápätí mohol ten istý hráč pridať aj piaty gól. Prečíslenie troch na dvoch po prihrávke Salijiho zakončil len do betónu Petríka, ktorý sa stihol presunúť. Výborný zápas, ktorý mal všetko, čo by duelu play-off nemalo chýbať, pokračoval aj napriek jasnému skóre dobrým tempom. Do konca tretej tretiny však už gól nepadol a domáci vyrovnali stav série na 2:2.

-jc-/SITA

Peter Oremus (tréner Nitry): “Stretla sa tu skvelá partia chlapcov. Nitra je v tejto fáze súťaže veľmi silná. To, že po štyroch zápasoch hráme s Bystricou 2:2, hovorí za veľa. Máme pred sebou zápas v Bystrici a urobíme všetko pre to, aby sme boli úspešní.”

Milan Staš (tréner B. Bystrice): “Chceli sme zopakovať včerajší dobrý výkon. Žiaľ, súper dal rýchle dva góly, ktoré udali ďalší tón stretnutia. Dokázali sme si vytvoriť tlak, no v ňom sme dostali tretí gól a ten rozhodol zápas. Bolo to príliš emotívne, priveľa zbytočných šarvátok. Dúfam, že ďalšie zápasy budú iné.”

Videozáznam zápasu (zdroj: http://sport.huste.sk)

-ava-/Granvia Construction

Potvrdil nám to primátor mesta Jozef Dvonč, ktorý je zároveň podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska. „Menej peňazí z daní z príjmov fyzických obyvateľov nás prinútilo k rozumnejšiemu hospodáreniu. Určité úspory sme dosiahli napríklad aj tým, že v rámci mestského úradu sme nevyplácali žiadne odmeny, nezvyšovali sa platy, riešila sa iba valorizácia v rámci pohyblivej zložky,“ povedal nám Jozef Dvonč. Dodal, že mesto sa okamžite snaží reagovať na každý prísun finančných prostriedkov. Upokojuje ho, že neprišlo k obmedzeniu investičnej výstavby. Tú považuje za prioritu. „Samozrejme hľadáme aj iné zdroje. Prioritou je dofinancovanie akcií, na ktoré sme dostali prostriedky z európskych fondov. Ide napríklad o rekonštrukcie škôl a výstavbu kompostárne. Logicky sa budeme snažiť doriešiť aj ďalšie investície, ako sú opravy ciest či výstavba mosta. Tu prichádzajú do úvahy aj financie z úveru. V každom prípade chceme most zrealizovať ešte v tomto roku,“ povedal nám primátor Nitry.

-osk-

Venujú sa predovšetkým deťom a mládeži z rizikovo ohrozených skupín. „Celkovo sa tu od začiatku našej činnosti od roku 2000 vystriedalo dvanásť dobrovoľníkov zo zahraničia,“ dozvedáme sa od Anny Petrovičovej. Dodala, že v rámci popoludňajších programov sa venujú napríklad aj doučovaniu detí, spoločne so sociálnymi pracovníkmi zabezpečujú poradenstvo a sociálne služby, vedú kluby anglického a nemeckého jazyka, tanečný, šachový, stolno-tenisový klub ako aj kluby tvorivosti. Práve o poznatkoch z tejto práce, ale aj o možnostiach, ako sa dostať do zahraničia, sa prišli podeliť naši dobrovoľníci aj s klientmi na Baničovej ulici v Nitre.